S Lenkou Vranovou (ZŠ Štítnik) sme sa stretli na našom školení pre materské a základné školy v Rožňave. Svoj citeľný entuziazmus premenila už druhý deň po školení na drobné zmeny v triede. Vďaka nej vám dnes môžeme priniesť inšpiráciu na podporu a rozvoj čitateľského prostredia bez akýchkoľvek veľkolepých príprav, ktorá sa udiala doslova zo dňa na deň. Možno prevezmete štafetu práve vy a pre svoju triedu urobíte niečo malé, no veľmi dôležité. Hoci aj hneď zajtra.
Deň po školení som sa rozhodla zaviesť niektoré zmeny v triede. Spoločne s deťmi sme nanovo preukladali knihy v čitateľskom kútiku. Roztriedili sme ich a „choré“ odniesli do knižnej nemocnice – škatule vyhradenej na knihy, ktoré treba ošetriť. Spoločne ich budeme opravovať – liečiť. Knihy v triednej knižnici som otočila prednou stranou k deťom. Okamžite ich oslovili. Bolo to ako kúzlo. Skvelé kúzlo! Akoby sa prepli a ja som pochopila, že podsedáky, na ktorých sedávali len málo a viac ich používali na boje a boxovanie, môžem opäť vrátiť do kútika. Na malú magnetickú tabuľu, ktorú som priniesla z domu, som pripla pravidlá čitateľa, ktoré som im rovno prečítala. Vedľa nej som na korkovú nástenku umiestnila strom čitateľov. Asi desať minút si samy listovali v knihách podľa vlastného výberu. Niektorí sedeli okolo stolíka v kútiku, iní na zemi. Dokonca občas odbiehali, aby som im prečítala úryvky z komiksu, v ktorom listovali, tí skúsenejší sa pokúšali čítať aj samy. Potom sa rozhodli, že si chcú čítať z knihy o pocitoch a prešli sme spoločne asi štyri emócie (trampolína bola čistá radosť). Vyskúšala som aj upokojujúce techniky na riešenie emócií pri konflikte dvoch chlapcov (škaredé slová). Keď som ich požiadala, aby povedali, ako sa cítia od 1 do 10, nevedeli to určiť a akoby po chvíli zabudli, čo vlastne bolo problémom a jeden druhému sa ospravedlnili.
Zapojila som aj najviac neposedného chlapca, aby mi pomohol nalepiť na dvere nálepku, ktorá nás označuje ako čítajúcu triedu. Tešil sa, že ostatní uvidia, čo máme nové a dozvedia sa, že naša trieda číta. Do knižnice nám pribudlo päť čísiel časopisu Bublina a deti sa už teraz tešia, ako budeme vyrábať zajtra na výtvarnej – keď sa vrátime z obecnej knižnice. Pohoda z čítania sa preniesla dokonca aj na matematiku. Prepojila som ju s výrobou knižky a nalepovaním geometrických tvarov do obrázkov (kúpené v trafike). Naposledy to bola knižka o domácich zvieratách, dnes autá. A opäť sme čítali. Žiaci tipovali a vysvetľovali si, o aké autá ide a popri geometrických tvaroch si zopakovali aj farby. Každé dieťa s pani asistentkou vyzdobilo tvarmi jedno auto. Určovalo ich a počítalo, koľko ich potrebuje. Muselo pracovať presne a pomaly. Knihu sme si napokon zviazali a odložili medzi ostatné v kútiku. Tí, čo práve nelepili, počítali príklady. Učili sa takto zároveň čakať v poradí, ktoré si samy vylosovali. Na poslednej hodine som im dočítala knihu Rozprávky o psíčkovi a mačičke a na našom strome čitateľov vyrástol prvý list. Vymysleli sme to tak, že ak im prečítam knihu ja alebo pani asistentka, vyrastie list. Ak prečítajú knihu žiaci, rozkvitne ružový kvet.
Čítali sme aj na ďalších hodinách. Dokonca za mnou tesne pred zvonením prišiel žiak a vraví: „Ja už chcem písať!“ A iné dieťa, ktorému sa nechcelo chodiť do školy, mi zase povedalo: „Vy ste dobrá pani učiteľka, ja už rada chodím do školy,“ a objalo ma. A odrazu sa snažilo aj to menej úspešné dieťa písať. Dokonca vedelo dopredu (skôr ako som ja niečo povedala) kriticky určiť, čo sa mu nie celkom podarilo. Jeho mama si po vyučovaní poznačila názov knihy, ktorú by chcelo (Šteniatka z Huňatej akadémie). Deň ubehol naozaj veľmi rýchlo a hoci sme zo šlabikára nečítali vôbec, nijako to nevadilo. Deti povedali toľko viet, ako niekedy nepovedia ani za celý deň. Verím, že vaše nápady a rady pomôžu čo najväčšiemu počtu detí, rodičom aj učiteľom.
Podeľte sa so svojím príbehom!
Pomohla vám triedna knižnica rozčítať žiakov? Napíšte nám o svojich skúsenostiach na nasatriedacita@krajinacitatelov.sk, budeme sa tešiť. Váš príbeh uverejníme medzi našimi článkami a tipmi, aby mohol inšpirovať aj ostatných.
autorka: Lenka Vranová, úvod & editorka: Monika Freml (Krajina čitateľov)