Ako mať knihy v triednej knižnici stále pekné

Jednou z častých obáv, ak ešte triednu knižnicu nemáte, je strach o knihy. Zo začiatku môže byť trochu nezvyk mať v triede voľne dostupné knihy, ktoré si deti môžu kedykoľvek počas školského dňa vybrať a čítať či prezerať. Požičiavať ich domov, alebo nie? Nepoškodia sa príliš rýchlo? Nezmiznú? Ako sa o knihy starať, aby nám vydržali čo najdlhšie v peknom stave?
My všetkým týmto otázkam veľmi dobre rozumieme. Každý z nás má rád krásne veci. Knihy medzi krásne veci určite patria. Je výborné, ak túžime, aby vydržali dlho a očarili čo najviac čitateľov. Veď udržateľnosť je slovo, ktoré počujeme z každej strany. 

 

Ako spoznáte obľúbenú knihu?

Na druhú stranu, kniha je predsa len pomerne krehká vec. Ak je milovaná a čítaná, je to na nej vidieť. Naopak, ak kniha aj po niekoľkých mesiacoch v triede vyzerá nedotknuto, mali by sme spozornieť. Zrejme je to titul, ktorý si v konkrétnej triede nenašiel vhodného čitateľa. Možno sa lepšie hodí do inej triedy či ročníka.

Triedna knižnica je polica kníh, ktorá patrí celej triede. Spoločná knižnica, ktorú používajú všetci žiaci kedykoľvek bez obmedzení. Pravda je, že ľudia sa radi starajú o veci, ak majú pocit, že tým pomáhajú svojej vlastnej komunite. Triedne knižnice nie sú výnimkou. Deti sa automaticky k spoločným veciam správajú opatrnejšie.

 

Dávkovanie zodpovednosti.

Samozrejme, rozdielny prístup k triednej knižnici majú prváci, ostrieľaní štvrtáci, či decká na druhom stupni ZŠ. Pre prváčikov je všetko nové, tam treba na dodržiavanie pravidiel viac dozerať. Presne tak, ako to robíte s akoukoľvek pravidelnou aktivitou v triede. Naopak, tretiaci a štvrtáci už znesú istú dávku zodpovednosti za vlastné konanie. A to dokonca veľmi radi!

Ak deťom prejavíte dôveru a požičiate im knihy aj domov, môžete si pre poriadok a pokoj duše “výpožičky” evidovať rôzne. Niekomu stačí zošitok v kabinete, niekto má zoznam na nástenke. Oproti knihám zo školskej knižnice by však mali mať tie triedne jednu výhodu: byť vždy ľahko k dispozícii. Preto odporúčame aj pri požičiavaní proces príliš nekomplikovať.

Tento rok sme zaviedli, že si môžu zobrať knihy domov. Máme na to “požičovníček”. Dieťa za mnou príde: „Chcem si zobrať knihy.“ Ja to zapíšem do požičovníčka: “Keď dočítaš, príď ku mne a zapíšem, že si vrátil.”


Zita S., Spojená škola Prešov

Do každej knihy som nalepila papierik. Kto prečítal tú knihu, zapíše sa. Aby vedeli ostatní, za kým majú prísť a vypýtať si názor na knihu:) Aj vďaka tomu vieme, kto má knihy doma, aj decká o sebe vedia kto má akú knihu doma.

Anna H., ZŠ Rumanová

 

Nehádžte knihy do žita.

Čo s knižkou, ktorá sa mierne poškodí alebo zničí? Nuž, aj tu záleží na tom, ako staré sú vaše deti. Na prvom stupni môže dobre fungovať “knižná nemocnica”. Je to jednoducho miesto, vyhradené na poškodené knihy. Trebárs obyčajná škatuľa s nakresleným červeným krížom. K nemocnici patrí samozrejme aj balíček prvej záchrany: nožnice, lepidlo a lepiaca páska. Ak sa kniha poškodí, môžete si ju s deťmi spoločne opraviť, aby slúžila aj ďalej.
Pri starších deťoch si skôr treba pripomenúť, že nehody sa občas stávajú. Nezabudnite: ak je kniha milovaná, je to na nej vidieť.

Občas treba deti naučiť, ako s knihou zaobchádzať. Nemôžeme nad ňou jesť. Nikto nechce vedieť, že Nikolka papala gulášovú polievku na strane 23. Mám v triede chlapca, ktorý nebol zvyknutý na knihy. Teraz zbadal roztrhnutý obal na knihe a sám ho zalepil.

Michaela F., ZŠ Sereď

V triede sú knihy pekne vystavené. Decká si samé vyrobili obaly. Videli, že keď si knihu niekto zoberie, ľahšie sa zničí. Tak teraz, keď si knihu niekto berie domov, obalí ju a tak si ju berú.

Viki S., ZŠ Košice

 


autorka článku: Alžbeta Uríková, Krajina čitateľov